Vrahovia mesiaca kvetov - čierne vlasy, čierna ropa, čierny zločin
Opäť raz ma facebooková skupina Čitateľský klub Martinus vyslala na výlet mimo moju komfortnú zónu. Tým "vyslala" myslím "posadila do raketoplánu a vystrelila nadzvukovou rýchlosťou". A "výletom" myslím jazdu na kolieskových korčuliach po kameňolome. Ale moment! Napriek tomu ako to môže zatiaľ znieť, táto kniha je výborná a rozhodne stojí za prečítanie. Chyba je v mojej komfortnej zóne, ktorá je plytká a presne ohraničená, taký rybníček po suchom júli. Nebojím sa ju opustiť, ale kvôli môjmu jednostrannému zameraniu to často nie sú plavné srnčie skoky, ale udychčaný pochod funiaceho ježka hore briežkom.
Vydavateľstvo Absynt je známe reportážnou literatúrou, a takýto charakter má aj kniha Vrahovia mesiaca kvetov od Davida Granna. Zameriava sa na indiánsky kmeň Osagov, ktorých postihol rovnaký osud ako všetky ostatné kmene v prvej polovici 19. storočia - bieli osadníci ich vyhnali z ich pôvodného územia do nimi vyčlenenej rezervácie. Najskôr to bol Kansas, lenže tamojšia úrodná pôda sa zdala bledým tvářím "príliš dobrá" na to, aby na nej stáli wigwamy, a tak Osagov opäť vytlačili, tentokrát do kamenistej Oklahomy. Starí bohovia však nad Osagmi pravdepodobne držali ochrannú ruku (hoci ju neskôr kruto stiahli), pretože pod ich novoprideleným oklahomským územím boli nájdené bohaté ložiská ropy - a Osagovia sa prakticky cez noc stali zámožnými majiteľmi hodnotných podielov. Postupne zmenili svoje zvyky (za výraznej intervencie belochov), a hoci ku svojej kultúre mali stále veľmi blízky vzťah, začali žiť s belochmi, nie len popri nich - "zmiešané" manželstvá boli čím ďalej menej zriedkavé. Prvou ropnou škvrnou na oceáne osažských životov (a treba zdôrazniť, že napriek ich bohatsvu zďaleka nežili idylicky a bezstarostne) bola vražda členky kmeňa Anny Brownovej, a podobne ako škvrna sa aj počet vrážd rýchlo rozširoval. Netrvalo dlho, kým tieto otrasné zločiny začali byť spájané s pokusom o získanie indiánskeho bohatstva. Dolapenie vrahov sa však stalo zdĺhavým a zúfalým súbojom s predsudkami, klamstvom, korupciou a vyhrážaním.
Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá časť pod názvom Označená žena čitateľovi priblíži stručne históriu Osagov a zameriava sa hlavne na jednotlivé vraždy členov kmeňa a prvými, tragicky neúspešnými pokusmi o ich objasnenie. V druhej časti, nazvanej Muž s dôkazmi, sledujeme zrod FBI a dochádza k prekvapivým odhaleniam, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Chris Carter. V tomto prípade je však zvrat oveľa mrazivejší, nakoľko ide o reálne udalosti, reálnych ľudí a ich reálne pohnútky. Čitateľ si tu tiež vytvorí obraz o fungovaní (alebo naopak nefungovaní) súdneho systému a zhubnom vplyve, ktorý mali niektorí bieli osadníci aj na tých najvyšších miestach. Posledná časť, Novinár, je na rozdiel od prvých dvoch písaná v prvej osobe. Autor nám tu približuje svoj dodatočný prieskum, ktorý viedol priamo na niekdajšom ropnom poli, vtedajšom obývanom území Osagov, a stretnutia s potomkami ľudí, ktorí boli najviac zasiahnutí (alebo sa dokonca stali obeťami) opisovaných udalostí. Popri všetkých ucelených faktoch, ktoré nám táto kniha ponúka, jej na autenticite pridávajú aj dobové fotografie - k osobnostiam, o ktorých čítate, si tak ľahko priradíte aj konkrétnu tvár.
Tak, teraz očakávam otázku, čo sa mi na takom mrazivom, dramatickom, ale určite zaujímavom príbehu mohlo nepáčiť. Odpoveď je, že knihe nemám absolútne čo vytknúť. Ak by mi mohla kniha poskytnúť ako čitateľovi spätnú väzbu, tak by naopak mala čo vytýkať ona mne - že som nepozorná, že sa dokážem zamotať v spleti faktov, že ma vyvádza z miery absencia dialógov a moje fajnové oči sa mi pokúšajú vtiahnuť do lebky keď zbadajú ďalšiu stranu súvislého textu. Skrátka, na čítanie reportážnej literatúry bez akéhokoľvek beletrizovania, sústredenej výhradne na fakty a presné historické okolnosti, musím ešte dozrieť. Trochu smiešne, vzhľadom na to, že moje spomienky z detstva by vo filme mali podobu nemej grotesky, ale je to tak.
A aj keď som počas čítania Vrahov mesiaca kvetov občas skuvíňala ako vĺča so sklonom k afektovanej melodráme, kniha je to rozhodne veľmi zaujímavá a som vďačná, že ma obohatila o znalosti o vzniku inštitúcie, ktorú celý svet tak dôverne pozná z takmer každého akčného filmu, ale aj o neľahkom osude pôvodných obyvateľov Ameriky a ich nerovnom boji proti útlaku a tyranizovaniu zo strany bielych osadníkov.
Prajem príjemné čítanie!