Verity - erotický denníček krkavčej matere
O knihe Verity od spisovateľky Colleen Hoover som toho počula mnoho, predtým ako som sa do nej sama pustila. Vo väčšine prípadov, ak sa rozhodujem pre nejakú knihu, prečítam si o nej jednu - dve recenzie, ktoré ma väčšinou presvedčia, že moja knižnica bez tohto konkrétneho exemplára plače a môj čitateľský život je ochudobnený. Do viacerých recenzií sa nepúšťam - nie preto, že by ma nezaujímal názor viacerých čitateľov a blogerov, lenže čím viac názorov, tým väčšia šanca, že sa dozviem aj to čo som nechcela. Neviem či som práve pod sebou nepodpílila konár a neašpirujem na recenzentskú Darwinovu cenu, ale čo už.
Vo Veritinom prípade to bolo inak. To som prečítala každú jednu, dlhšiu aj kratšiu recenziu, ktorá mi brnkla do nosa. Do poslednej chvíle som totiž nevedela, čo od knihy očakávať, veď autorka píše zamilované romány a toto je v podstate jej debut v žánri psychotrilerov. Príbeh ma zaujal hneď, ale odrádzali ma tie avizované posteľné scény - nechcelo sa mi púšťať sa do 50 odtieňov tmavofialovej, lebo sivá je už zabratá. Ale kto nevyskúša, nevie, takže nakoniec som do toho skočila.
Verity Crawfordová je slávna spisovateľka výnimočných kníh, písaných z pohľadu antagonistov, ktorá je po ťažkej havárii v komatóznom stave a nie je preto schopná dopísať svoju sériu. Vydavateľstvo spolu s Veritiným manželom Jeremym sa preto obrátia na Lowen, rozprávačku tohto príbehu, a požiadajú ju, aby si preštudovala Veritine materiály a na ich základe sériu dopísala. Mám tu spomenúť že Jeremy je nasvalený šarmantný krásavec? Netreba? OK, máte pravdu, zápletky sa málokedy točia okolo plešivejúcich mužov s predkusom a dobrým srdcom.
Lowen teda prichádza do domu, kde sa zotavuje (ak sa v jej stave dá hovoriť o nejakom zotavovaní) Verity a kde sa o ňu jej manžel stará za pomoci opatrovateliek, a púšťa sa do práce na románe. Namiesto podkladov ku knihe, ktorej sa má venovať, však nachádza nástrel Veritinej autobiografie. Pod zámienkou, že predsa musí poriadne spoznať človeka, v mene ktorého má písať, a na osobný pokec to žiaľ nevyzerá, si text prečíta - a dozvie sa veci, z ktorých jej behá mráz po chrbte tempom Usaina Bolta a prevracia sa jej žalúdok. Číta o žene, posadnutej sexom, posadnutej manželom, obviňujúcej svoje vlastné deti, že ju oberajú o jeho vzácnu pozornosť a lásku, a zachádzajúcej ešte oveľa ďalej...a vyzerá to tak, že Verity toho skrýva viac, než len nechutný denník.
Musím priznať, že táto kniha sa číta prakticky sama. Dej je rozdelený na dve línie - Lowenino spoznávanie Veritinej temnej duše, a kapitoly z Veritinej autobiografie. Obe tieto línie sú však rovné ako koľajnice - žiadne odbočky, žiadne dlhé úvahy, nič, v čom by sa čitateľ stratil. Keď si k tomu pripočítate relatívne malý rozsah - kniha má necelých 300 strán - tak si dovolím povedať, že vám stačí zapojiť jednu hemisféru a druhou uvažovať čo uvaríte zajtra na obed. Tým nechcem knihu dehonestovať, len som už dávno nečítala s takou ľahkosťou - a to sa ani náhodou nepovažujem za extra náročného čitateľa.
Dosť ma však vytáčala naivita a nereálnosť niektorých scén, ktoré by som od mrazivého psychotrileru teda nečakala. Jeremy je pán dokonalý, pozorný, inteligentný, príťažlivý...doplňte si čo chcete, on to určite má. Áno, "to" tiež. Nielen že je absolútne v pohode s tým, že sa do jeho domu nasťahuje v podstate neznáma žena, on ju ešte aj objíma v posteli keď nemôže zaspať. Lowen sa správa viac ako hormónmi zmietaná pubertiačka než ako seriózna autorka, po týždni je už beznádejne zamilovaná a viac ako písaniu knihy sa venuje čumeniu na pána domáceho. K tomu zopár slaboduchých pokusov o vtip a mrazivosť sa začína roztápať ako maslo na parenej buchte (žiadny dvojzmysel, buchta ako pečivo, vy nemravníci!).
Nechcem priveľmi kritizovať, lebo napriek všetkému si myslím, že táto kniha mala skvelý potenciál. Je to triler pre tých, čo nečítajú trilery. Ja sa však neviem zbaviť pocitu, že je to celé akési nedotiahnuté, že sa na tom dalo viac zapracovať. Mám dojem, akoby si Colleen Hoover prečítala Gillian Flynn a rozhodla sa to skúsiť na vlastnú päsť. Dopadlo to tak, ako keby som ja chcela namontovať záchod podľa Youtubu. Môže to pôsobiť vizuálne dobre, až do momentu keď spláchnete a zistíte že to nefunguje.
Ak ste trilerový guru, potom budete mať pravdepodobne podobné pocity. Ale možno v knihe objavíte aj to, čo som tam ja nevidela. Zlá kniha to rozhodne nie je, len ja pre ňu nie som vhodný čitateľ. Skúste, možno vy budete ;)
Prajem príjemné čítanie!