Ilustrované Dobré znamenia - najvtipnejší sprievodca Apokalypsou
Mohol mať geniálny Terry Pratchett lepší nápad, než vytvoriť rozsiahly cyklus príbehov zo Zeměplochy? To sa dnes už nedozvieme. Mohol Neil Gaiman urobiť niečo lepšie, než napísať fantastický román o Podlondýne? Ťažko povedať. Ale odhliadnuc od všetkého, čo títo dvaja páni urobili alebo neurobili samostatne, jedno sa im nedá uprieť: poličky milovníkov fantasy so zmyslom pre absurdný humor by boli ochudobnené o jeden skvost, keby sa nedali dohromady a nenapísali Dobré znamenia.
Varovanie: táto kniha nie je pre každého. Teda je, čoby nie, len si dovolím vopred upozorniť serióznejšieho čitateľa, že ak čaká nadupaný apokalyptický román s odkazmi na Bibliu a s námetmi na zamyslenie sa o zmysle života, môže čakať ďalej a pre istotu si natrieť krk Voltarenom, aby ho neseklo z toho ako bude počas čítania krútiť hlavou. Dobré znamenia totiž vyžadujú trochu širokospektrálneho zmyslu pre humor, aby ste si ich mohli naplno vychutnať a nezamýšľať sa po každej kapitole, čo to zas malo znamenať. Len medzi nami, ja mám v tomto smere šťastie. Keď iné ženy čakali v rade na prsia, budúca "ja" som si obiehala stánky s pochopením pre rôzne druhy a odtiene humoru - takže mám dodnes obvod hrudníka ako jedenásťročný chlapec, ale zato sa dokážem z chuti zasmiať aj na konzerve tuniaka, ak má šarm a pointu. Ak si práve ťukáte na čelo, vôbec vám to nemám za zlé, no ďalej radšej ani nečítajte. Ale knihu si pokojne kúpte, aspoň kvôli obrázkom.
V Dobrých znameniach sa stretneme so starou známou dvojkou - anjelom a démonom. V tomto prípade však zamestnanec z "horného poschodia" Azirafal a poskok z "pivnice" Crowley nezvolávajú jeden na druhého hnev Boží a plamene pekelné, ak sa ocitnú v nepríjemnej blízkosti toho druhého. Práve naopak, hoci každý z nich hrá na opačnej strane ihriska, vychádzajú spolu nadmieru dobre a nerobí im problém podeliť sa o spoločný čas a akékoľvek množstvo alkoholu. Oboch ich totiž spája záľuba v "obyčajnom" živote - zatiaľ čo Azirafal trávi čas na Zemi ako kníhkupec (doslova - ak raz nejakú knihu kúpi, ani Satan ho neprinúti ju zase predať. Veľmi sympatická postava), Crowley miluje svoje auto a užíva si prepychový byt plný moderných vychytávok. Preto ani jedného z nich nepoteší správa, že na Zem bol zoslaný Antikrist a blíži sa vojna Neba a Pekla, ktorá ukončí všetok život ako ho poznáme. Komplikovanou postupnosťou logických argumentov nakoniec dospejú k tomu, že ak prekazia zámery svojich nadriadených, možno im zároveň vyhovejú, a tak sa začína boj s časom, so štyrmi jazdcami Apokalypsy, s armádou lovcov čarodejníc, so smotánkou pekelnou a Božím hlasom, aby včas identifikovali Antikrista a zastavili koniec sveta.
Musím priznať, že Dobré znamenia riadne prekvapili aj mňa. Čakala som vtipne podaný, ale napínavý súboj dvoch postáv s ich vlastnou podstatou, okorenený všadeprítomným odpočítavaním posledných sekúnd sveta. Asi niečo, čo by napísal Dan Brown po tvrdom údere do hlavy spôsobenom pádom zo schodov po absorbovaní basy piva a fľaše vodky. Lenže názov knihu popisuje snáď lepšie než anotácia. Popri hlavnej dvojici Azirafalovi a Crowleym, plejáde vedľajších postáv (z ktorých vyberám napríklad čarodejnicu v zácviku s knihou proroctiev, personifikovaný Hlad či Smrť s jednoznačným Terryho rukopisom) sme svedkami znamení, ktoré predpovedajú koniec sveta, a toho ako sú tieto znamenia vnímané komparzom. Neviem, ako inak popísať postavy, ktoré sú v príbehu len na to, aby objavili Atlantídu alebo boli zožraté Krakenom. Viac ako uceleným románom je táto kniha zbierkou apokalyptických výjavov, ale napísaných neuveriteľne vtipne a láskavo. Nájdete tu množstvo scén, ktoré by z klávesnice iného spisovateľa mohli vypadnúť v oveľa šerednejšej podobe (napríklad paintball na život a na smrť so skutočnými zbraňami), ale Pratchett a Gaiman to dokážu v pravý čas stopnúť a obrátiť na žart, takže čitateľ sa môže celý čas s čistým svedomím uškŕňať.
Aby som to teda nejako zhrnula, Dobré znamenia majú úvod, jadro a záver, ale pomedzi to vás autori povodia nespočetným množstvom odbočiek, slepých uličiek a kruhových objazdov. Môže to znieť ako čosi príliš komplikované a pritiahnuté za vlasy, ale nedajte sa odradiť - ak máte radi absurdný humor, ak sa chcete pomedzi slzy smiechu pýtať, ako toto mohlo niekomu napadnúť, tak je táto kniha pravou voľbou. Je to taký kaleidoskop - príbeh rozbitý na fragmenty, vďaka ktorým je však celkový pohľad ešte krajší.
A ešte na záver niečo pre našinca, ktorému nevadí čítať v jazyku bratří Čechů - naozaj odporúčam siahnuť po tomto ilustrovanom českom vydaní. Ak by sa rozdávali Nobelovky ilustrátorom, tak Paul Kidby by ich mal mať plný kredenc. Pre mňa je toto vydanie stelesnením absolútnej dokonalosti -nádherná obálka, stužková záložka, celostránkové, farebné aj čiernobiele ilustrácie, a ešte od Kidbyho - neviem, čo viac by som si mohla od knihy priať, jedine možno výčap, ale to by bolo na úkor pohodlia pri čítaní, takže nič.
Prajem príjemné čítanie!