Bitevní mág - vysokokalorická lahôdka pre milovníkov drakov
Niekto by si mohol povedať, že drakov v žánri fantasy už bolo dosť. Prerazil s nimi Odkaz dračích jazdcov, mihli sa v Harrym Potterovi, významnú rolu zohrali v Piesni ľadu a ohňa a pohral sa s nimi aj Terry Pratchett. Ja si však myslím, že draci do poriadnej fantasy proste patria ako krumple do gulášu. Samozrejme aj zemiaky môžete nahradiť batátmi alebo inou modernou plodinou, a môže to byť jedlé, dokonca aj chutné - ale veľa stravníkov bude ohŕňať nos, že tomu dačo chýba.
Moje čitateľské črevo sa preto zaradovalo, keď som zaňuchala poriadnu, takmer 800stranovú porciu, ktorú ukuchtil anglický spisovateľ Peter A. Flannery. A veru vám hneď prezradím, že som si riadne pošmákla!
Na začiatku nám autor predstaví Falca (nie, nie draka šťastia - na drakov si ešte chvíľu počkajte), chorľavého, vychrtlého mladíka, ktorý pôsobí ako sluha vyslúžilému "bojovému mágovi". Vo svete, ktorý je sužovaný útokmi Posadnutých, vedených démonmi z pekla, sú to práve bojoví mágovia, ich schopnosti a ich draci, kto dokáže odolávať neopísateľnému strachu, šírenému démonom, a vďaka tomu čeliť protivníkovi. Bojovému mágovi však nestačí zakopnúť na roli o dračie vajce ako kolegovi Eragonovi, draka si musí privolať. A aj keď je jeho volanie vypočuté a spoza Nekonečného mora priletí na mocných krídlach "zrkadlo jeho duše", stále nemá vyhraté. Koža draka totiž vekom tmavne, až kým nezčerná úplne. Čierni draci sú najstarší a najmocnejší, lenže sú tiež šialení - a nemýľte sa, nie Alzheimerovsky vykoľajení, ale vražedne besniaci. Čierneho draka treba preto ihneď zneškodniť. Tým sa dostávame oblúkom späť k Falcovi - a k jeho otcovi, preslávenému bojovému mágovi Aquilovi Dantému, ktorý svojho draka, pôvodne tmavočerveného, po zčernaní zabiť odmietol - radšej vyvraždil zástup mágov, ktorí to chceli urobiť za neho, a pritom sám zahynul aj s drakom, ktorého chránil. Falco, okrem toho že je rovesníkmi prehliadaný pre svoj zdravotný stav, je teda vnímaný aj ako syn zradcu a šialenca. A na popularite mu nepridá ani nie práve najšťastnejší zásah do posledného privolávania draka.
Pri čítaní mi chvíľočku trvalo, kým som sa zorientovala v politicko-magickej situácii sveta Wrathu, rovnako ako aj v hierarchii Posadnutých, ale potom to svišťalo dračím tempom. Darmo by som hľadala v príbehu nejaké hluché miesto - nenašla by som ani mierne nahluchlé. Bitevní mág je úžasne svižný a vyvážený počin - pasáže, plné napätia a akcie sú striedané s pokojnejšími a úsmevnejšími časťami, kde má čitateľ šancu si aspoň trochu vydýchnuť a nechať si to rozložiť v hlave. Dôjde aj na veľkolepé odhalenie, na zákernú zradu, milovníkov romantiky poteší milostná zápletka - a v tomto prípade opäť chválim autora, nakoľko romantické vsuvky nie sú silené, presladené ani zidealizované. A to už keď vravím ja, čo vraciam knihu na poličku hneď ako v anotácii vidím dve hlavné postavy opačného pohlavia, tak mi vážne môžete veriť. Postavy boli na môj, Piesňou ľadu a ohňa rozhýčkaný vkus príliš čiernobiele - tento je dobrý a čestný, tento zlý a zákerný, ale aj v tomto smere došlo k niekoľkým zaujímavým vývojom. Nuž, a keď to už musím priznať, tak áno, nájdu sa tu scény ktoré vám orosia čelné sklo...a v mojom prípade jedna, ktorá mi takmer zlomila srdce.
Pozornosť si zaslúžia aj bojové scény. Občas mám problém, že takéto výjavy ma nudia, najmä keď autor až príliš zachádza do detailov - rytierov kôň pohodil hrivou v juho-juhovýchodnom vánku s rýchlosťou 50km/h, hrabol v ílovom podloží kopytom s oceľovou podkovou prikutou 15 železnámi klincami...veď to poznáte. Ale Peter A. Flannery svoje bitky popísal skvelo, akčne, napínavo, ale nie vyčerpávajúco. Plus pre tých, čo nie sú vyhľadávačmi krvavých kúpeľov, nie je prehnane detailný a nechutný. Jasné, keď vám drak kýchne plameň do tváre, prídete o oči, ale na rozdiel od G.R.R. Martina vás Flannery ušetrí predstavy toho, ako vám tie oči puknú a stečú po lícach sťa prezreté ringlóty.
A ešte slovko k záveru - ako sa mi často stáva pri dobrých knihách, necelých 800 strán mi bolo málo, a trochu sa durdím na autora, že zanechal niektoré z postáv v síce uspokojujúcej, ale nie úplne ukončenej situácii. Na druhej strane, napriek tomu že zatiaľ o pokračovaní nechyrovať, možno to bol spôsob, akým si Flannery nechal otvorené zadné vrátka, keby ho to ešte ťahalo späť do Wrathu. Ja by som sa rozhodne potešila, pretože po dlhom čase som sa dostala k fantasy, ktorej čítanie som si užila na 100% a mám jej veľmi málo čo vytknúť - a ak, tak len preto že som rozmaznaná!
Prajem príjemné čítanie :)