Bezhviezdne more - výlet do raja knihomoľov
Bezhviezdne more od Erin Morgenstern - kniha, s ktorou prišla moja krásna (samozrejme tyrkysová) čítačka o panenstvo. Ona nemá s čím porovnávať, takže je, predpokladám spokojná. Ja som na rozdiel od nej knihomoľská "stará harcovníčka", takže na porovnávanie by sa toho našlo celkom dosť, zvlášť na poli fantasy - ale aj tak túto knihu hodnotím ako niečo výnimočné.
Opäť som sa vďaka Čitateľskému klubu Martinusu dostala ku knihe, po ktorej by som bez jemného, nežného nakopnutia asi ťažko siahla. Fantasy - OK, môže byť. Ale žiadne tajomné príšery z temného hvozdu? Žiadne zákerné čarodejnice, žiadni neohrození hrdinovia, ktorí sa ukážu byť omnoho ohrozenejší než sa na prvý pohľad zdalo? Žiadni vydedenci, aby spasili svet? Nič z vyššie uvedeného, len malý chlapec menom Zachary, ktorý civí na dvere namaľované na stene, a uvažuje, či ich má skúsiť otvoriť, alebo navštíviť psychiatra - lebo veď ktorý duševne vyrovnaný človek by sa čo i len pozastavil nad možnosťou vstúpiť do maľby. Chlapec nakoniec dvere neotvorí, no mladý muž, v ktorého vyrastie, sa k tomuto podivnému zážitku vo svojej mysli často vracia, máta ho stará známa otrepaná otázka "čo, ak....?". Keď v univerzitnej knižnici navyše naďabí na tajomnú knihu, v ktorej je s podrobnosťami vylučujúcimi akékoľvek pochybnosti popísaná práve táto scéna z jeho života, Zachary sa rozhodne vziať veci do vlastných rúk a začne pátrať po pôvode knihy, netušiac, že je to začiatok neskutočnej cesty do vesmíru plného príbehov.
Ako dieťa 90. rokov som samozrejme vyrástla na Nekonečnom príbehu, takže snáď pochopíte, že v momente, keď Zachary čítal v knihe o sebe samom, mi v ušiach zaznel Limahl a nad strechou preletel Falco....áno, potom som prestala piť a išla som sa z toho vyspať, aby som mohla pokračovať v čítaní neskôr. Ale teraz vážne, táto kniha je nepochybne krásna, je zaujímavá, ale je aj úplne iná. Najlepšie ju asi vystihuje úžasná myšlienka zo strany 177: "Niektorým sa páčili, iným nie, ale to je povaha príbehu. Nie všetky príbehy sa prihovárajú všetkým poslucháčom, ale všetci poslucháči môžu niekde, niekedy nájsť príbeh, ktorý ich osloví. V takej či onakej podobe." Príbeh Zacharyho hľadania (podávaný raz z jeho pohľadu, inokedy z pohľadu inej z postáv) je prešpikovaný príbehmi, rozprávkami a legendami z kníh, ktoré mu postupne skrížia cestu. Takto to môže vyznievať ako jeden veľký príbehový kotlíkový guláš, ale vďaka tomu z Bezhviezdneho mora priam dýcha mágia a ako celok je kniha jednou krásnou rozprávkovou zbierkou pre každého, kto nepotrebuje brať život príliš vážne.
Sama som pri čítaní prechádzala viacerými fázami, od absolútneho nadšenia (toto je úžasné, toto je skvelá kniha, odteraz moja obľúbená!) cez určitú vyčerpanosť a pocit fádnosti (no dobre, putujeme, putujeme, putujeme, nevieme kde sme, bolia nás nohy, už by snáď aj stačilo) až po dojatie - nechcem nič prezrádzať, takže proste som len bola dojatá a bodka. Je to kniha, ktorú si môžete čítať opakovane aj 10krát, a vždy v nej objavíte niečo nové, čo Vám predtým možno uniklo, alebo ste to inak pochopili. Zároveň Vás možno už po prvom prečítaní odradí a viac sa k nej nevrátite. Nemusíte ju úplne pochopiť, aby sa Vám páčila, a možno ju pochopíte hneď aj napriek tomu že Vás nenadchne. Ale ak sa Vám z množstva príbehov, ktoré sa v nej odvíjajú, zapáči čo i jeden - už to stálo za to, nie?
Ak chcete potešiť to dieťa v sebe (metafora, nie pozitívny tehotenský test), tak dajte Bezhviezdnemu moru určite šancu. Ak ste knihomoľ telom aj dušou, tak túto knihu prečítate s obrovským úsmevom na tvári, pretože takmer každá myšlienka v nej Vám bude pripadať ako vlastná, a to opisované prostredie - večierok v maskách s literárnymi motívmi, podzemné priestory plné kresiel, mačiek (viem, ja mačký tiež nemilujem, ale sem sa hodia lepšie ako svorka prítulných bernardínov), kníh a príbehov napísaných snáď aj na toaletnom papieri - no, musím pokračovať? A ak proste len máte radi knihy a hľadáte nejakú, pri ktorej zabudnete na starosti všedného dňa, tak táto spĺňa aj túto podmienku. Mne prirástla k srdcu, napriek tomu že je v nej viac než jedna romantická scéna - a to už teda je čo povedať!
Prajem príjemné čítanie!