Americká zem - strach, zúfalstvo, bolesť a Trumpove múry
Román Jeanine Cumminsovej Americká zem vie, ako klamať telom. Telom myslím v prípade knihy jej obálku. Tá je totiž taká milučká, chutnučká, farebne oku lahodiaca, krátkozrakému oku ešte viac, lebo si na prvý pohľad možno nevšimne ostatný drôt. Jeden by až neveril, koľko bolesti a utrpenia sa môže skrývať pod kabátikom so vzorom ornamentálnych vtáčatiek.
Dej sa odohráva v Mexiku, prvá scéna v slnečnom a turisticky vyhľadávanom Acapulcu. Napriek lokácii však nepôjde o žiadne telenovelové "Oooo, Rodrigo, te quiero mi amor, ale osud nám nepraje, tvoja matka Doňa Esperanza s našou láskou nesúhlasí, lebo ty si bohatý dedič impéria a ja len taká Anča z Ranča od pomaranča...". Hrdinka Americkej zeme, Lydia, už lásku má, aj syna a zázemie...o všetko však príde hneď na prvej stránke knihy, keď na rodinnú grilovačku vtrhnú ozbrojení gangstri a premenia oslavu na krvavý masaker. Lydia však zázrakom vyviazne a podarí sa jej ochrániť aj osemročného (takmer deväť, ako by sám upozornil) syna Lucu. Nikto iný z jej najbližšej rodiny však také šťastie nemal. Sestra, mama, synovec, neter...ani jej manžel Sebastian, investigatívny novinár, ktorý pár dní predtým zverejnil článok o vodcovi Los Jardineros (alebo Záhradníci), vládnuceho kartelu v Acapulcu - o Javierovi, známom ako La Lechuza - Sova (frflem, mrmlem a mračím sa tak, až ma na nose šteklí vlastné obočie. Toľko zvieratiek na výber a jeho musia volať práve Sova?). Motív je teda jasný, rovnako aj to, že Lydiin a Lucov život visí tiež na vlásku a spoliehať sa nemôžu na nikoho, ani na políciu. Vydajú sa teda na zúfalú púť na sever, do zeme zasľúbenej - Americkej. Po zavrhnutí viacerých alternatív im zostane iba jediná možnosť - pridať sa k skupinám migrantov s podobným osudom a rovnakým cieľom, cestovať na streche nákladného vlaku, vyhýbať sa organizácii La Migra (stretnutie s touto legálne sa tváriacou ozbrojenou zložkou môže skončiť ukončením cesty aj života), vložiť svoj život aj peniaze do rúk prevádzača a dúfať, že ich nezanechá ležať niekde v púšti bez posledného zvyšku nádeje.
Dramatický útek Lydie a Lucu sa začne okamžite a o ich predchádzajúcom živote sa čitateľ dozvie až neskôr, prostredníctvom ich spomienok. Kapitoly z prítomnosti sú písané v prítomnom čase a flashbacky v minulom, čo veľmi chválim, čítanie to uľahčuje a už po pár slovách kapitoly je jasné, o ktoré obdobie zo života hlavných hrdinov pôjde (teda nie že by to nebolo jasné aj z toho, kto je ešte nažive). Kniha veľmi realisticky opisuje strastiplnú cestu, ktorú absolvujú ročne stovky ľudí na ceste za lepším životom a vysvetľuje aj viacero dôvodov, ktoré ich k tomu vedú - od takmer triviálne vyznievajúcej túžby po lepšom živote až po útek pred vraždiacimi kartelmi, ako to bolo aj v prípade Lydie a jej syna. Čo sa však týka samotných hlavných hrdinov, neviem sa zbaviť pocitu, že sa im to miestami autorka snažila nemiestne uľahčiť. Tým nechcem samozrejme povedať, že si nevytrpeli viac, než by ktokoľvek dokázal zniesť. Alebo že by mi prekážalo, ak sa na nich pre zmenu aj usmialo šťastie a že na každej strane niekto neprišiel o prst, ucho, končatinu alebo hlavu. No popri všetkých prekážkach a problémoch, ktoré migranti na ceste stretávajú a ktoré Jeanine Cumminsová opisuje, oni dvaja viackrát takmer zázračne vyviazli. Možno teraz zniem bezcitne, ale odložte na chvíľu tie kamene a nechajte ma to rozviesť. Ja som Lydii naozaj neželala, aby spadla pod vlak, aby nezohnala peniaze pre prevádzača, alebo aby sa s Lucom stratili v púšti, keď už sú na dosah vysnívanému cieľu. Ale vzhľadom na to, že mnohí jedinci tak dopadnú a nikdy už nezažijú ani len ilúziu bezpečia pod vlajkou s pruhmi a hviezdami, som sa miestami nedokázala ubrániť pocitu, že oni dvaja by sa dali považovať takmer (TAKMER písané metrovými písmenami s neónovo blikajúcim efektom) za šťastných.
Javierov motív otrasného zločinu je v knihe vysvetlený viac do hĺbky a nezostáva iba pri všeobecnom "niekto si pustil hubu na špacír a teraz za to zaplatil". Toto veľmi oceňujem, pretože dostal v knihe nejaký ten priestor, aby ho čitateľ mohol posúdiť (a odsúdiť), nie je to len anonymný tieň sediaci za obrovským stolom v prepychovej kancelárii. Naopak, trochu nedotiahnutý mi prišiel jeho posledný kontakt s Lydiou - ale musím uznať že v danej situácii nebol priestor na hodinový rozhovor a psychoanalýzu. Celkovo vytvorila autorka slušnú skupinku až dojímavých postáv, ktorých ťažký osud láme srdce a ktorým čitateľ drží palce a v mysli zasypáva ich cestu štvorlístkami. Niekedy to zaberie, niekedy nie...
Ak mám zhrnúť svoje celkové dojmy z knihy, tak som absolútne rozpoltená. Opäť jedna z kníh, ktoré ma napriek nespornej kvalite až tak nedostali. Na jednej strane si uvedomujem dôležitosť témy aj silu príbehu, na druhej strane...nebudem klamať, nie je to kniha ktorá ma obrala o spánok a vohnala mi slzy do očí. Toto už je ale tak subjektívne hodnotenie, ako keby som išla vymenúvať jedlá ktoré mi nechutia, takže končím a zostávam s odporúčaním - dajte tejto knihe určite šancu, ona sa nestala bestsellerom len tak pre nič za nič, aj keď ja jej dávam skôr nálepku averageseller.
Prajem príjemné čítanie!